ciernalabut

Po rokoch prežitých v Itálií, neraz činím inventúru v rámci čo by bolo – keby bolo a mohlo by byť. Nabádam sama seba nestratiť životný elán, ale už dávno nevidieť cestu ani k lepšiemu zajtrajšku, ani k lepšej budúcnosti….. Sotva tuná zohnať prácu už aj preto, že turizmus upadá a tiež malé mesto v ktorom žijem nemá visačku známeho prímorského letoviska.

Prednosť v prijímaní do zamestnania, ak to vôbec smiem tak označiť majú cudzinci, ktorým chýbajú platné doklady, de-facto sú tu na čierno. Pochvaľujú si podpriemerne platenú prácu a neodmietnu ani bývanie alias sardinky. Nie jedenkrát si uvedomím akú mám smolu, že som tuná vydatá a nemôžem cestovať za prácou kamkoľvek. Som viazaná vedením domácnosti a tak závidím z času na čas opatrovateľkám, že si môžu dovoliť byť preč z domu, aj keď?!

Le badante, v preklade opatrovateľky – spoločníčky starších ľudí, spravidla sú to Ukrajinky, Moldavčanky a Rumunky. Opatrovateľka je u nás žiadaná na 24 hodín a žije spolu s osobou, ktorú má v opatrovníctve. Mesačný plat býva okolo 1200 – 1300€. Avšak už som spomínala, že bývam v menšom meste a aj v tomto povolaní je dopyt zamestnávať na čierno. Vtedy je príjem od 800- 1000€, s tým, že máte v oboch prípadoch zabezpečenú stravu a ubytovanie. Potom ďalej záleží už len na vašom zamestnávateľovi, teda príbuzenstve opatrovaného, ako sa dohodnete a či dané podmienky budú mať na pamäti.

Žiadne lízanie medu pre slabé nervy, ale v podstate keď sa uskromníš a neutrácaš ľahkomyseľne, nie je to na zahodenie. A keď si predstavím, že sa ani nezapotíš, a potom záleží od toho či máš na starosti ťažko chorého – ležiaceho človeka. Jeden rok som robila tri mesiace na letovisku v hoteli, ako chyžná a umývačka riadu v jednom. Nevedela som kam mám skočiť prv, mať tak pár rúk navyše!  Môj príjem bol 1300€, ale vyzerala som, že každé ráno namiesto do práce šprintujem po bežeckej dráhe.

A tak keď som v situácií „z kaluže do blata“, príde mi na um jediné riešenie prijať prácu opatrovateľky.

Takmer pravidlom u nás je, že okrem starobného dôchodku, príbuzenstvo vybaví opatrovateľský príspevok aj keď ho starí ľudia ešte nepotrebujú. Kontrolný rezort v posledných rokoch odhalil nespočetné množstvo takýchto falošných poberateľov. Poznám pár prípadov aj ja medzi známymi v mojom okolí. Predvediete divadielko, s námahou zacupkáte a podopierate sa s barlou, a predstierate možné – nemožné neduhy. Samozrejme že to nestačí, treba dať odmenu obvodnému lekárovi,  tiež musíte obetovať pár tisíc eur pre schvaľovaciu komisiu a je to!!!

Nečudujte sa mi, že závidím prácu aj opatrovateľkám, ktoré nevidia svoje rodiny niekoľko mesiacov. Už od začiatku na moje lamenty je identická odpoveď: „ A čo by si chcela robiť? veď ani my Taliani nemáme“!

A majú pravdu!

V priebehu desiatich rokov skrachovalo niekoľko fabrík, firiem a to nerátam obchody. Mnohé z nich však len zinscenovali bankrot, zbalili kufre a investujú v krajinách tretieho sveta, alebo kde im s otvorenou náručou ponúkajú daňové prázdniny, nízke odvody, oveľa menšie zárobky. A my prostí smrteľníci bezmocne sa prizeráme, ako upadá naša životná úroveň pod ťarchou len nekonečných sľubov a prijatých zákonov namierených proti nám.