ciernalabut

Mesto v ktorom bývam je podstatne menšie ako Rím alebo Miláno, má zhruba 61. 000 obyvateľov. Vo sfére pravdovravnosti treba pridať do počtu ešte nás cudzincov, ktorých je tu ako maku, nespočetná halda z rozličných kútov sveta. Najväčšie zastúpenie má obyvateľstvo od „veľkej mamy“ Afriky, ďalej zo všetkých kútov veľkej Rusi, nechýbajú tu samozrejme Poliaci, Rómovia, Rumuni, Albánci, Číňania, Peruánci a nepostrádame ani moslimov a dúfam že sa niekto z nevymenovaných neurazí. Pre rôznorodosť novo-osídlencov patrí právom aj tomuto poloostrovu etiketa multikulturalizmu z čoho sa de facto nejdú zblázniť od radosti. A komu by sa páčilo keď niet konca kraja pribúdaniu masy ľudí bez prístrešia a tiež často bez dokumentov, či už sa dopravili po mori alebo po súši. A tak ako pribúda nával ďalších utečencov a emigrantov tak isto aj pribúdajú majitelia talianskeho občianstva oproti nízkej pôrodnosti domácej populácie.

Spomínam ešte na dobu ak sa ktokoľvek nachádzal v zahraničí tak buď za účelom sobáša, štúdia alebo zamestnania s platnou zamestnaneckou zmluvou a všetci riadne registrovaní na požadovaných inštitúciach. A dnes?! Neviem si vynachváliť výdobytky tejto doby! Cez krajiny EÚ prefrčíte jedným švihom bez toho že by vás niekto zastavil a skontroloval čo vôbec veziete, kto ste, či nie ste podozriví…. Mala som tiež skúsenosť keď niektorí colníci neboli sympatickí so svojou dôležitosťou bezvýznamného chrústa, ale dnes mi pri tej prehnanej voľnosti úprimne chýbajú. Totiž mnoho osôb, dokonca aj početných rodín by sa vôbec nedostalo von cez hranice, bez finančnej hotovosti, prv nájdenej práce a bez definovanej polohy kde budú žiť! Prežívajú aj vďaka humanitným organizáciám “ z ruky do úst“, čakaním na pridelenie sociálnych bytov, vďační zatiaľ žiť aj na skládke.

Tiež už bývalí zamestnanci z krajín spadajúcich pod Európsku Úniu a niektorí prišli aj s rodinami, keď skončil ich pracovný pomer tu tvrdošijne zotrvávajú, a ako inak hlásia sa k sociálnej výpomoci od štátu. Pár rokov dozadu primali industriálne rezorty do špecifických zamestnaní mužov, hmhm jeden čas bývavalo, prišli tu za prácou živitelia rodín z Ruska, Rumunska, Albánska atď. Situácia je už iná, prijímajú len na krátkodobo a pracovné zmluvy sú mesačné, dokonca aj týždenné, ak vôbec prijímajú. Novodobí podnikatelia nezapierajú rozkoš a so suverenitou využívajú výdobytky globalizačného systému tak že zostalo na výber už málo, kde sa môže zamestnať aj tunajší občan.

Ak hľadám prácu odpoveďou mi je spravidla pokrčenie ramien. Avšak mne to nelezie do palice lebo aj keď sme pomerne malé mesto ….no posúďte sami. Máme tu okolo 42 hotelov, viac ako 100 reštaurácií, potom niekoľko desiatok kaviarní, bistrá a to nepočítam kempingy. Potom v susedstve približne 30 km sa nachádzajú známe turistické letoviská, ktoré sú každoročne preplnené. Takže kde je zádrh nehovoriac o ostatných profesiách?

Smeje sa mi do očí fešná a optimisticky naladená černoška, (keď zistila že nemôžem nájsť prácu), vraj maká ako chyžná za 500€. V týchto končinách sa tento druh práce vykonáva v letných mesiacoch nepretržite a práca nie je dostatočne ohodnotená ani so mzdou 1200€.  Sťažovala sa mi istá pani že jej dcéra (Talianka) s tromi deťmi bola nútená túto prácu vziať za honorár 600€ a že keď sa jej nepáči, …… odpoveď predsa už poznáte aj vy! Milí černosi žijú v sociálnych bytoch, neviem koľkí natlačení. Platiť dane a iné poplatky, tak ten pojem oni nepoznajú, tak čo by sa nesmiali, keď oni sú zvyknutí žiť v horších podmienkach. Niektorých stretnete žobrať buď v centre mesta alebo chodia predávať tovar po domoch. Či všetci majú doklady, povolený pobyt, neviem, čo si mám už myslieť o tomto systéme!? A prichádzajú ďalší a ďalší z rozmanitých končín Afriky a nielen odtiaľ.

Navštívila som pracovné agentúry a na moje prekvapenie som bola zdvorilo upozornená, že môj curriculum je aj zbytočné nechávať lebo dopyt je aj tak len pre mužov do fabrík. A ešte som dostala otázku ktorá mi vyrazila dych, vraj ako budem chodiť do práce, keď nemám vodičský preukaz?! Všimla som si že na internete Slovenské pracovné agentúry ponúkajú prácu do Európy a aj do Talianska. A fakticky videla som niekoľko ponúk s lákavým platom a zabezpečením ubytovania, stačilo zaplatiť poplatok a prísť na pohovor do môjho rodiska. Keď som sa pýtala aký to má význam že oni chrlia ponuky cez ponuku a ja v mieste bydliska a v okolí nič nenájdem, neregistrovala som žiadnu odpoveď. Zrejme boli prekvapení mojou horlivosťou a asi aj potom trochu škodoradostní, že krajina ktorá stála pri zrode Európskej Únie by mohla mať vôbec problémy tohto druhu.

Turizmus upadá z roka na rok, ale toto nečakane striedme leto sa v žiadnom prípade nepodobalo prímorským horúčavám. A akoby problémov nebolo nadostač kempingy, hotely, reštaurácie inkasovali takmer nič podľa predpokladaných príjmov a mali problém vyplatiť zamestnancov, údržbu pláží, objednaný tovar, dane a poplatky, ktoré im vyrúbia aj keď tržba bola malá.

Remeslá ako maliar bytov, murár, elektrikár, vodoinštalatér a iné sa už pár rokov potĺkajú s problémom nie mať zákazky ale dostať svoj honorár. Spoliehať sa na vymáhanie súdnou cestou nie je vždy ideálne riešenie, (keď advokátske stoly sa prehýbajú od podobných sťažností), ak ide o menšie sumy vlastne sa to ani neoplatí, často sú radi keď sa dostanú k svojej mzde aj za dva roky a to musia so zákazníkmi jednať v rukavičkách.

Ešte pred desiatimi rokmi tu bol život úplne v pohode. Nákupný kôš sme sa nebáli naplniť, nemali sme problém nechať auto pred domom odomknuté! Vyčíňajú tu predovšetkým zlodejské bandy z Rumunska a Albánie, fungujú tak že súca dievčina patriaca k nim pracuje ako opatrovateľka a im vyhliadne objekty na ťah. Kradne sa tu hlavne za bieleho dňa, naproti nám už boli viackrát, takže sa nebudem diviť neohlásenej návšteve. Afričanov sa tu nebojím aj tunajší sa k nim správajú dobre, sú vždy úctiví, niet sa čo obávať im otvoriť dvere keď ponúkajú veci na predaj.

U nás sa nič zvlášť extra nedeje, myslím tým demonštrácie a nepokoje, ale inde na poloostrove to vrie a myslím že prekypela v ľuďoch trpezlivosť. Donedávna susedia a priatelia z toho kvantum rodín zapierali verejne ako na tom vlastne sú. Dnes už nemajú problém s ostýchavosťou!

Môj známy, chudáčisko má to skutočne za pár do dôchodku, dostal výpoveď medzi prvými. Na úrade práce mu nakázali podľa nových predpisov (EÚ), že musí absolvovať počítačový kurz v rámci rekvalifikácie a prejsť testom inak mu nevyplatia dávky v nezamestnanosti. Jedná sa o človeka ktorý málokedy vynechal deň v práci po celý svoj život. Aj jeho manželka stále čaká na vyplatenie mzdy za dva roky od tunajšej textilky. (Mimochodom tá textilka robí značkové rifle, ktoré šijú v Číne). Neexistuje zákon ktorý by týchto ľudí chránil keď už dôchodok predĺžili skoro až do staroby?! A na rovinu, kto ho vezme do práce lebo prešiel počítačovým kurzom keď má 60 – tku na krku, len zbytočné utrácanie (našich) peňazí…..

Viem len jedno že je nemožné donekonečna ustupovať nielen pred darmožráčskou macošskou vlastnou vládou ale aj (nad) vládou EÚ. Je to neuveriteľné, že táto Inštitúcia s ktorou mnoho obyvateľov vlastne nechce mať nič spoločné, napriek tomu nedobrovoľne poskakujeme ako nám píska! Viacmenej pokračuje za nás – pre nás rozhodovať a k tomu sa pre – múdro tvári že dáva do poriadku naše štátne účty a okrem toho dozerá na naše sociálne vyváženie. Takže čo poviete v rámci pravidla „európskej križovatky“ poďme za prácou „vy k nám a my k vám?“ Či už starí, mladí, rodiny, popresúvajme sa aby sme mohli riadne a načas platiť dane, účty, poplatky, keďže sme postihnuteľní ak dlhujeme nebodaj len jeden cent štátu.

Nikto z nás čo tu žijeme nemáme záujem ani energiu zaoberať sa osudmi prisťahovalcov, keď naša vlastná existencia visí na vlásku a to nehovorím o budúcnosti. Len aby po nejakom čase nám všetci neprerástli cez hlavu a hlavne moslimovia, mám dôvod obávať sa aby nemali väčšie práva ako my. Totiž kto sa ozve sa bežne označuje po „európsky“ rasista. Je to paradox keď niekto uteká zo svojej krajiny pred vojnou lebo mu hrozí smrť vďaka náboženským konfliktom a my občania vyžmýkaní do posledného dychu prečo máme ujsť z našej krajiny?!